Z bezdomovca úspešný spisovateľ. Peter Sorat sa kvôli svojej závislosti pripravil o strechu nad hlavou. Aj napriek rokom bezdomovectva sa odrazil od dna a prerazil ako pouličný spisovateľ, ktorý má na konte už 2 knihy. Ako vníma zdravý životný štýl a čo pre neho znamená Trhovisko Miletičova? Aj o tom sa dočítate v našom rozhovore. 

Peter Sorát (48) je bratislavský pouličný spisovateľ. Vlastným nákladom vydal dve knihy. Nedajú sa kúpiť v kníhkupectvách. Predáva ich osobne na rozličných podujatiach alebo cez svoju FB stránku. Opisuje v nich svoje zážitky, ale aj príbehy mnohých ľudí, ktorých stretol na svojich potulkách životom. V 90. rokoch vyštudoval vysokú školu a cestoval po svete. Neskôr urobil množstvo chýb a skončil na ulici. Prežil na nej 9 rokov, podarilo sa mu z nej dostať a od roku 2012 býva v podnájme.

Na našom prvom stretnutí ste na mňa urobili veľký dojem. Bolo skoro ráno a z Vás sršala energia a úsmev na perách. Môže za to ranný beh a zdravé raňajky alebo je v tom iný háčik? 

Energiu a radosť zo života mi nedodáva žiadny ranný beh, ani zdravé raňajky. Môže za to jedine moje dlhoročné vnútorné nastavenie a životná filozofia, ktorú mám v hlave. Život je krátky, netuším koľko času mi ešte zostáva v tomto časopriestore. Nie som tu naveky a tak sa snažím žiť v prítomnom okamihu, aby som svoj život prežil naplno. Chcem na správne činy využiť čas, ktorý mám ešte k dispozícií.

Ako vnímate zdravý životný štýl, ktorý je popretkávaný novodobými trendmi 21. storočia, s ktorým súvisí často aj rozdielny pohľad na to, čo sa má a nemá robiť, ako sa má alebo nemá myslieť..

Každý je rozdielny a čo je pre niekoho zdravé a prospešné, druhému prinesie problémy. Každý sa musí v prvom rade sám pozorovať, skúmať, spoznávať svoju telesnú a mentálnu konštrukciu a zariadiť sa podľa toho. Vypestovať si v sebe správne kritické myslenie a žiť v harmónií. Nie v extrémoch. Dám si aj slaninu, aj klobásku. Ale v rozumnej miere.
 

Zdravý životný štýl si musí každý vytvoriť podľa seba, ale základy sú jasné. Pohyb, akýkoľvek pohyb, fyzická námaha s prekonávaním bolesti, lapanie po dychu niekedy. Okrem toho netreba zabúdať na mentálnu kondíciu. Neustále sa treba niečím zaoberať. Mať svoje koníčky, zaujímať sa o niečo, čítať knihy, chodiť na koncerty.. 

Tvrdíte, že Váš postoj k životného štýlu ovplyvnilo aj Vaše detstvo. Prezradíte nám zo svojich ranných čias viac? 

Vyrastal som ešte počas komunizmu. Moja generácia žila inak ako dnešné deti. Nečumeli sme do mobilov a nikto z nás sa nehral počítačové hry. Stále sme boli vonku. Prišiel som zo školy, hodil tašku do izby a bežal za kamarátmi. Mal som len určený čas, kedy mám večer prísť. Rodičia sa nestarali o to, čo vonku robíme. Najväčší trest bolo to, keď som dostal zaracha.

S mojou generáciou, keď sme boli malí, sa nikto nemaznal. Vyrastali sme v tvrdších podmienkach. V základnej škole kam som chodil, bolo vtedy bežné to, čo by sa dnes nemohlo stať. Keď sme robili zle, učitelia nás bili.

Okrem toho, vtedy bola iná politická situácia. Boli sme od malička pripravovaní na tretiu svetovú vojnu. Na hodinách telesnej výchovy sme dostávali riadne zabrať. Neskoršie som musel ísť aj na povinnú vojenskú službu. Tam sme sa učili strieľať z naozajstnej pištole, samopalu a hádzali reálnymi granátmi Toto dnešným chalanom možno aj chýba. Ako deti sme stále behali po vonku, hrali futbal, hokejbal a všeličo vystrájali. Vedeli sme sa šplhať na stromy a mali neustále rozbité kolená. Bolo to krásne detstvo. 

V súčasnosti čoraz viac ľudí nasleduje nereálny kult krásy, ktorý skresľujú najmä sociálne siete. V honbe za perfektným telom mnohí z nich stratia zdravý úsudok a prepadnú anorexií, bulimií, jednoducho sa stanú závislými na vymyslenom obraze dokonalosti. Vy ste síce v minulosti netrpeli poruchami príjmu potravy, no prepadli ste rulete. Môže sa človek niekedy úplne zbaviť svojej závislosti alebo sa s ňou len naučí žiť, naučí sa ju kontrolovať?

Podľa mňa sú však všetky závislosti svinstvo, rozvrátia život do posledného detailu. Je však iné byť narkoman, iné je byť hráč rulety, alkoholik alebo bulimik. Mám skúsenosť s gamblingom. Ten u mňa skončil, bez akéhokoľvek liečenia, v októbri 2003. Mám skúsenosť s ťažkým alkoholizmom, s ktorým som prestal už pred mnohými rokmi.

Ruleta a alkohol mi kompletne zničili život v minulosti. Nikomu neodporúčam zažiť to, čo som zažil ja.

Ruleta a alkohol mi kompletne zničili život v minulosti. Nikomu neodporúčam zažiť to, čo som zažil ja. Ale bez týchto skúseností by som sa nedostal tam, kde som teraz. Podarilo sa mi s tým skončiť navždy. Som úplne iný človek, akým som býval. Na mojom príbehu však netreba nič obdivovať.

Čo je na tom super, keď sa nejaký gambler alebo alkoholik zbaví svojej závislosti? Treba radšej obdivovať bežných ľudí, ktorí majú bežný život, nemajú žiadne závislosti a musia makať, aby prežili a uživili svoje rodiny. Toto sú hrdinovia, nie ja, alebo iní týpci, čo sa im podarilo v sebe zabiť nejaké závislosti..

Jedného dňa sa z Vás stal človek bez strechy nad hlavou, ostali ste na ulici. Keď sa na to pozriete s odstupom času a s tým, že by ste mali možnosť vrátiť sa v čase, čo by ste urobili vtedy inak? Dalo sa predísť tomu, aby sa stal z Vás bezdomovec, alebo ste sa ním museli stať, aby ste dnes žili šťastný a spokojný život?

Takéto otázky si nekladiem. Nikdy by som nemenil ani sekundu na svojom životnom príbehu. Tvrdé skúsenosti mi pomohli sa neskôr vydať pozitívnym smerom. Posilnili ma a už ma len tak nič nerozhádže. Zo všetkých týchto negatívnych skúseností sa zrodila moja súčasná a podľa mňa krajšia prítomnosť. Samozrejme, bola v tom silná vôľa sa zmeniť a niečo so sebou urobiť.

Bankrot, a tým myslím akýkoľvek bankrot, aj sociálny, nie je koniec života. Netreba sa ho až tak báť.

Bankrot, a tým myslím akýkoľvek bankrot, aj sociálny, nie je koniec života. Netreba sa ho až tak báť. Môže byť začiatkom nového života. Je zbytočné klásť si hypotetické otázky. Čo bolo, bolo. Ale čo bude, to sa už pokúsim vymodelovať teraz, v prítomnom okamihu tak, aby som mal lepšiu budúcnosť.

Akú úlohu vo Vašom živote zohráva odpustenie (sebe alebo druhým)? Mám pocit, že najmä mladí ľudia prestali odpúšťať, neuznávajú odlišnosti, rozdielne názory, myslím si, že sa tým ochudobňujú o harmonický život so sebou samým alebo so svojimi blízkymi.. 

Mladú generáciu čakajú v budúcich rokoch veľké výzvy a neznáme. Teploty stúpajú a do 30. rokov bude klíma aj v Bratislave na iných číslach ako dnes. Všetci sa poriadne zapotia. Dúfam, že odpustia svojim predkom, že spôsobili svojim životným prístupom zničenie ekosystémov a zmeny s tým súvisiace. Budú prinútení žiť inak ako sa teraz žije, možno skromnejšie. To však nebude na škodu a hádam to zvládnu. 
Čo sa týka toho odpustenia, samozrejme, niektorí ľudia z minulosti sa už so mnou nebavia. Nemám im to za zlé. Urobil som veľa zla, rozumiem im. Netrápim sa tým, pretože by to nemalo zmysel. Čo sa zmeniť nedá, treba nechať tak. Posledné roky žijem tak, aby som nikomu neublížil. Tiež ma množstvo ľudí sklamalo, podviedlo, ale nemám voči nim žiadnu zášť. Netreba sa priveľmi zaoberať minulosťou. Dívajte sa radšej vpred.

V poslednej knihe ste písali o témach ako depresia a samovraždy, ktoré boli aktuálne najmä počas vypuknutia pandémie COVID-19, v dôsledku ktorej prišli ľudia o prácu, strechu nad hlavou, rozbili sa im vzťahy. Čo robiť, aby sme v období našej najťažšej skúšky života nestratili samých seba a nezmocnila sa nás depresia alebo iná duševná choroba?

Depresie prichádzajú bez akéhokoľvek varovania. V minulosti som si prešiel ťažkými depresiami. Dnes sa mi síce občas vrátia, no sú už oveľa slabšie. Niekedy mám však pocit, že potrebujem prežiť menšiu depku, aby som sa po nej vrátil do života opäť s elánom. Prekonávanie problémov dodáva obrovskú energiu. Keď som bol na ulici, nesedel som na lavičke a nechlastal odporné čučo. Bol som v pohybe a snažil sa urobiť všetko preto, aby som prežil. Mne niekedy nechceli ani veriť, že som bezdomovec, pretože som chodil čisto oblečený a staral sa o seba.
Viem, že má množstvo ľudí kvôli korone obrovské existenčné problémy. Netreba sa ale z toho zložiť. Treba mať v sebe odvahu, humor, sebavedomie, nezlomnosť. S pomocou týchto vlastností sa ľahšie bojuje o lepšiu budúcnosť. Prispeje k tomu aj zdravý životný štýl. Fyzická a duševná kondícia. Mne pri tých slabých depkách pomáha prechádzka v lese, dobre sa vyspať, ale mám ešte jeden spôsob - pustím si riadny hudobný rachot. A je po problémoch :-) . 

Hovorí sa, že v zdravom tele, je aj zdravý duch. Myslíte si preto, že na naše duševné rozpoloženie má vplyv aj to, čo jeme, resp. kvalita potravín?

Samozrejme. Vyrastal som v "bio" podmienkach. Mali sme veľkú záhradu, pestovali zeleninu, mali ovocné stromy, chovali sliepky a otec bol vynikajúci včelár. Čo sa týka týchto produktov, nekupujem ich nikdy v obchodoch, ale od konkrétnych ľudí, ktorí ich pestujú. Snažím sa vyhýbať nekvalitnému jedlu.

Keďže Vás dnes spovedáme zo zdravého životného štýlu, prezraďte nám Váš obľúbený recept, ktorý Vám dodá vždy tú správnu energiu.

Pobyt v lese. Milujem prostredie Malých Karpát a mám svoje trasy, kde chodí málo ľudí, aj tajné miesta, na ktorých rastú dubáky a kozáky. Rád sa prechádzam na Devínskej Kobyle a Sandberg-Waitov lom-Devín. Zvláštne citové puto mám aj k hradu Devín. V mojej druhej knihe, v ktorej píšem o depresiách a samovražde, sa najdôležitejšie scény odohrávajú práve na tomto hrade.
Veľmi dobre poznám lesy a kopce v okolí Hainburgu alebo Bad Deutsch-Altenbergu. Mojou srdcovou záležitosťou je tiež cyklotrasa z Devínskej Novej Vsi cez Cyklomost slobody do zámku Schloss Hof. Mám vždy zakúpenú ročnú kartu a chodím tam viac krát do roka. Okrem prechádzok mi dodáva energiu dobrá spomínaná muzika, čítanie kníh a moja práca. 

Spomínali ste mi, že zrelaxujete aj v práci, napĺňa Vás a dobíja Vám baterky. V čom je povolanie pouličného predajca kníh iná ako v porovnaní s veľkými nakladateľstvami? 

Predávam knihy osobne na mnohých podujatiach a mám rád stretnutia s čitateľmi tvárou v tvár. Nejde mi len o samotný predaj.  Rád sa s ľuďmi porozprávam a zaujímajú ma ich životné príbehy a skúsenosti. Minulý a aj tento rok sa však mnohé podujatia zrušili kvôli korone. Z toho dôvodu moje knihy ponúkam hlavne cez FB stránku Peter Sorát.
V Bratislave už roky fungujem ako kuriér vlastných kníh. Každému ich donesiem osobne, kam chce. Tým, čo žijú mimo Bratislavy, ich pošlem poštou. Komunikácia s mojimi zákazníkmi prebieha väčšinou cez Messenger. Tiež sa od nich všeličo dozviem, aj keď sa nevidíme naživo. 

Dlhé roky pravidelne navštevujete Trhovisko Miletičova, kde chodíte nakupovať. Čím si Vás získala? Prečo sa sem vždy rád opäť vraciate?

Od roku 2017 som na Trhovisku Miletičova do Vianoc 2020 pravidelne predával moje knihy. Momentálne knihy ponúkam na trhu len veľmi sporadicky, pretože tam chodia väčšinou tí istí ľudia, ktorí ich už majú doma. Takže môžem povedať, že som mal možnosť sa stať súčasťou “Miletičky” aj z pozície predajcu. Na trhovisko chodím každý týždeň niekoľkokrát, buď pozrieť kamarátov medzi predavačmi, alebo nakúpiť. V priebehu roka nakupujem planty pre kamarátov, zeleninu, slaninu, vajíčka, klobásky, stupavské zelé, med, propolis, lokše a všeličo iné. Občas si tu dám aj obed. Vždy posedím na terase u kamaráta, ktorý predáva spolu s manželkou dobrú kávu aj zmrzlinu.

Návšteva Miletičky mi zakaždým urobí dobrú náladu, prejdem si ju úplne celú, všetky jej zákutia. Kto na ňu chodí, pomalšie starne.

Návšteva Miletičky mi zakaždým urobí dobrú náladu, prejdem si ju úplne celú, všetky jej zákutia. Kto na ňu chodí, pomalšie starne. Každému odporúčam, aby na toto trhovisko zavítal. Napriek mnohým kritickým hlasom tu ľudia vždy nájdu niečo pre seba. Nech sa darí a želám Vám aj čitateľom tohto rozhovoru pekne prežité leto.

Petrovi Soratovi ďakujeme za rozhovor a tiež mu prajeme všetko dobré. Držíme mu palce aj pri tvorbe jeho ďalšej knihy. Prezradil nám, že dej pripravovanej publikácie sa bude odohrávať na Trhovisku Miletičova. V priebehu budúceho roka vyjde na “pulty ulíc”. 

Zdroj fotografií: Alžbeta Jánošíková